Keď bábätko neprichádza...

---

Problémy s počatím môžu postihnúť každého, napriek tomu je táto téma stále tak trochu tabu. Pritom môže spôsobiť veľké trápenie. Ak môj článok pomôže alebo aspoň povzbudí čo i len jednu jedinú po dieťati túžiaci dušu, budem rada.

Ako to bolo u mňa?

Po siedmich rokoch užívania hormonálnej antikoncepcie som sa (s bývalým partnerom) rozhodla pre bábätko. Všimnite si slová "rozhodla". Áno. Nejako som nepredpokladala, že by to nemalo ísť hneď, veď sa mi v živote všetko skvele darilo, tak prečo nie aj toto. Prvý rok bol v znamení totálne rozhodeného menštruačného cyklu, planých nádejí a neustálych návštev doktora. Druhý rok sa cyklus urovnal, ale pozitívny tehotenský test v nedohľadne. To už mňa aj môjho doktora opúšťala trpezlivosť a začalo sa s vyšetreniami. Všetko vychádzalo dobre, žiadne zdravotné problémy a prekážky na ceste k bábätku sa nenašli. Ja som dokonca podstúpila laparoskopickú operáciu, ktorá mala zistiť priechodnosť vajíčkovodov. Aj mesiac v kúpeľoch som si pobudla. Všetko bolo v poriadku, len bábätko nikde. Pripadala som si ako pokusný králik. Otázky okolia, kedy už budeme mať bábätko, ma štvali a rady kamarátok, aby som na to nemyslela, že to potom príde samo, tiež. Celá táto "liečba mojej neplodnosti" nemala hlavu ani pätu, len mne (i partnerovi) poriadne zahrala na nervy. Ako to pokračovalo ďalej asi vytušíte, keďže dnes mám tri krásne deti (prirodzene počaté) s mojím súčasným mužom :-)

Ako to vidím teraz

Ak by som sa znovu dostala do tejto situácie, po mojich skúsenostiach, postupovala by som úplne inak. Dostatočne dlhú dobu pred "plánovaním" (jedna z mála vecí v živote, ktorá sa naozaj naplánovať nedá) by som vysadila antikoncepciu a nechala urovnať svoj prirodzený cyklus. Uvedomila by som si, že pravdepodobnosť počatia je každý mesiac asi 25% (u zdravého páru medzi 23. a 32. rokom života), takže nemôžem čakať, že sa to podarí hneď na prvýkrát, ale napríklad až o pol roka alebo neskôr. Ak by sa nedarilo otehotnieť rok a dlhšie a začala by som mať pocit, že by s tým trebalo niečo robiť, kontaktovala by som rovno špecializované centrum asistovanej reprodukcie a nespoliehala sa na svojho doktora, ktorý je síce dobrý pri riešení vaginálnych infekcií, ale na poli neplodnosti tápe. Navyše v tomto prípade nie je dobré strácať čas, pretože vek, hlavne u ženy, hrá podstatnú úlohu.

Niečo o asistovanej reprodukcii

Zdá sa mi, že u nás zatiaľ panuje názor, že návšteva reprodukčného centra je až ten posledný krok. A to si myslím, že je chyba. Predsa vám hneď na prvej návšteve nezačnú zavádzať oplodnené vajíčko. Naopak. Všetko s vami preberú, vysvetlia všetky možnosti a získate dobrý pocit, pretože sa dostanete do rúk odborníkov. Prvá konzultácia je zadarmo a nepotrebujete žiadanku od doktora, stačí sa len objednať. Na základe zistených informácií o vás a vašom partnerovi vám môže byť odporučené podstúpiť tieto vyšetrenia:

• Základný spermiogram, čo je jednoduché vyšetrenie, ktoré je v sanatóriu Helios zadarmo. Často býva "vina" na strane muža (v sanatóriu Helios je to 9 z 10 prípadov) a tento test určí smer ďalšej liečby.
• Hormonálny profil ženy, ktorý sa vykonáva z krvi. Preveruje sa 18 hodnôt, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť prirodzene počať. Dá sa z nich napríklad zistiť, koľko žene približne zostáva vajíčok, či nemá endometriózu, či netrpí nejakým imunitným ochorením alebo či u nej neprebieha skrytá infekcia. Je možné vykonať aj vyšetrenie antimülleriánského hormónu (AMH), podľa ktorého je možné odhadnúť šancu na prirodzené otehotnenie.
• Imunologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť skryté príčiny vašich nezdarov.
• Genetické vyšetrenie muža aj ženy dokáže dopredu zistiť, či neprenášajú napríklad cystickú fibrózu alebo spinálnu muskulárnu atrofiu (v SR každý 30. a 40. človek) a či nehrozí, že sa narodí takto postihnuté dieťa. Pre páry, ktoré majú záujem, je možné za príplatok vyšetriť, či neprenášajú 25 genetických ochorení. Pre tento test sa krv odosiela až do Sydney.
• Funkčné testy spermií, do ktorých spadá napríklad postkoitálny test, ktorý ukáže, ako sa spermiám darí na ceste k vajíčku.

Podľa výsledkov všetkých testov sa určí, aké postupy bude potrebné použiť na dosiahnutie cieľa - vysnívaného bábätka. Vždy sa postupuje cestou najmenšieho odporu, tzn. začína sa od jednoduchších metód až k tým zložitejším. U ľahších foriem neplodnosti sa vykonáva inseminácia (IUI), pri ktorej sa zavádzajú premyté a koncentrované spermie do maternice ženy. Pokiaľ tento postup nie je úspešný, príde na rad niektorá z metód asistovanej reprodukcie, tzn. umelé oplodnenie (IVF). Veľmi zjednodušene povedané - žena odovzdá vajíčko, muž spermiu, odborník v bielom plášti ich v laboratóriu spojí, vznikne embryo a to sa zavedie do maternice. Riaditeľ Sanatória Helios prim. MUDr. Pavel Texl hovorí: "Niekedy sa u našich neplodných pacientov príde na príčinu ich problému a podarí sa ich preliečiť tak, že sú schopní počať prirodzene. Napríklad u celiatiček významne pomáha držať diétu. Inokedy sa po preliečení ťažkostí pristupuje k IVF. Ak je obtiaž spôsobená fragmentovanou DNA spermií, rieši sa IVF metódou PICSI, kedy sa pre oplodnenie vyberajú nepoškodené spermie. Ak má pár v anamnéze genetickú záťaž alebo potraty, podstúpi IVF s genetickým vyšetrením embryí. Z päťdňových embryí kultivovaných v laboratóriu sa odoberie niekoľko buniek, z ktorých sa dá zistiť, či je embryo vhodné použiť. " Takže vidíte, že možností je mnoho a nič nie je stratené. Znovu opakujem, určite je lepšie sa včas zveriť odborníkom, než sa trápiť. Ak by vás zaujímalo, na koľko vás také bábätko vyjde, tu je cenník. Nemusíte sa však báť, mnoho výkonov hradí poisťovňa. Páry väčšinou doplácajú 700 až 1000 EUR. Záleží na tom, koľko spotrebujú liekov, aká sa použije oplodňovacia metóda alebo koľko majú embryí na zamrazenie. Celková suma je teda individuálna. Ja niekoľko detí "zo skúmavky" poznám a sú dôkazom toho, že celý proces stojí za to. Určite tiež máte vo svojom okolí také deti a ani neviete, že vznikli vďaka umelému oplodneniu. V súčasnej dobe je to každé 6. dieťa. Často sa jedná o dvojčatá. V sanatóriu Helios zavádzajú len jedno embryo už takmer 5 rokov. Ak sa spolu zavedú dve embryá a jedno z nich neuspeje, môže pri svojom zániku poškodiť aj to druhé, ktoré by sa za normálnych okolností udržalo. Keby sa tieto dve embryá rozdelili do dvoch transferov v dvoch cykloch, pacientka by bola do dvoch mesiacov tehotná. Viacpočetné tehotenstvá sú navyše rizikové a ohrozujú vo zvýšenej miere matku i deti. Snáď som vás nezahltila informáciami a článok vám bude prínosom. Pre mňa táto téma stále zostáva veľmi citlivou. Možno som našla odpoveď na otázku, čo bolo vtedy zle u mňa (nás). Vedeli ste, že ženy, ktoré celé roky užívajú hormonálnu antikoncepciu, a tým pádom prevádzkujú nechránený styk, si môžu vytvoriť imunitnú reakciu proti partnerovým spermiám? To by ma nenapadlo ani vo sne. Máte tiež skúsenosti s neplodnosťou? Čo by ste robili, keby sa vás táto téma dotkla? Kontaktovali by ste centrum asistovanej reprodukcie? Autorkou tohto článku je Eva.