Nie všetky mamy svoje tehotenstvo plánujú. Veroniku z blogu Mother unexpectedly zastihlo nepripravenú. O to viac si však uvedomuje krásu života a všetko to, čo so sebou prináša. Aj ona je dôkazom toho, že každá mamička si môže plniť svoje pracovné aj súkromné sny. O materstve, detstve, o tom, ako všetko zvláda a čím napĺňa život jej dieťatko, sa dozviete v rozhovore.
Váš blog sa volá – Mother unexpectedly – nečakane mamou. Aké to je stať sa maminou s týmto prívlastkom?
Divné, ani sa mi to niekedy nezdá reálne. Minule som držala Martinka na rukách a hovorila som si, že toto je už asi naozaj, že to nie je len obdobie, ktoré skončí ako napríklad skúškové. Ako nieže by som nechcela mať deti. Vždy som chcela, dokonca som hovorila, že sa cítim byť stvorená pre materstvo, len ma to zastihlo nepripravenú. Práve som si rozbiehala kariéru a konečne som mala aj čas napríklad cestovať.
Materstvo a všetko okolo neho je jednoducho veľká téma. Ako vás zmenilo, resp. čo vám dalo, vzalo?
Dalo mi strašne veľa. Moje dieťa sa stalo absolútne najdôležitejšou súčasťou môjho života, ale zároveň som pochopila koľko ďalších vecí je veľmi dôležitých. Veľmi som sa bála toho, že nebudem mať čas venovať sa sebe a môjmu manželovi (vtedy ešte priateľovi), ale paradoxne, toľko ako teraz som sa sebe nevenovala nikdy. Omnoho viac si vážim každú voľnú minútu a využívam ju naplno. A čo mi zobralo? Pár ľudí, ktorí sa nevedeli zmieriť s tým, že mám teraz iné priority, ale nič neľutujem. Presne takto to malo byť.
[caption id="attachment_22140" align="alignright" width="300"]
Veronika s Martinkom na plávaní (zdroj: osobný archív)[/caption]
Aj napriek tomu, že ste sa stali maminkou nečakane, neodradilo vás to vzdať sa práce, školy či blogu, a toho, čo Vás baví. Skĺbiť rodinu a prácu nie je asi jednoduché. Čo pomohlo/pomáha vám, aby to fungovalo?
Úplne najviac nám pomáha to, že sme si nikdy, ani len raz s mojím mužom nepovedali, že by to mohlo nefungovať, alebo že to bude náročné. Vieme, aké máme sny a ciele a každé ráno, keď o 4:50 zvoní budík vstávame s tým, že dnes opäť urobíme všetko preto, aby sme boli bližšie k ich splneniu. Okrem toho sme od začiatku skvelý tím. Ja, môj manžel, moji rodičia, jeho rodičia, naši starí rodičia, krstní rodičia malého. Všetci nám pomáhajú ako vedia a za to im nesmierne ďakujeme.
Trávite svoju materskú dovolenku všestranne, no zároveň vás to neoberá o čas s maličkým. Čo robíte, keď ste spolu?
Momentálne sa učíme chodiť na nočník, kde mu vždy spievam Prší, prší, chodíme na prechádzky, na plávanie, do prírody s našou psicou Lenou. Oni dvaja nemôžu bez seba žiť. Martinko je super, lebo sa dokáže hrať naozaj dlho aj sám a ja si takto zatiaľ poupratujem a navarím. Medzitým sa stále rozprávame, aj keď Martinko ešte len bľaboce, pokladám za veľmi dôležité vždy na neho hovoriť a to normálnou rečou, aby sa naučil pekne rozprávať aj on.
[caption id="attachment_22139" align="alignright" width="231"]
Manžel Martin a ich malý syn Martinko (zdroj: osobný archív)[/caption]
Martinko je už s vami 8 mesiacov, ako si spätne spomínate na začiatky s ním?
Ak si odmyslíme moju brutálnu popôrodnú depresiu, tak boli aj začiatky bezproblémové. Moja mamina prišla k nám na týždeň, keď ma pustili z pôrodnice a sama povedala, že je prekvapená, ako nám to klape. Manžel mi pomáhal vo všetkom, Martinko bol dobré bábätko a k tomu všetkému ja som taký zvláštny druh matky, že nie som nejaká úzkostlivá alebo tak, všetko beriem tak, že to asi musí byť a hotovo. Takže napríklad keď mal kolikový záchvat, dokázala som ho ale že úplne vytesniť, ako keby som ten vresk ani nepočula. Pediatrička mi dala super rady, napríklad, že sa nemám kolikami stresovať, on ich bude mať tak či tak, treba vtedy ten plač vytesniť a byť v pohode, lebo pohoda je to, čo bábätko potrebuje cítiť.
Podľa mňa je aj materská dovolenka pre ženy menšou školou života. Aké prekvapivé zistenia ste počas nej nadobudli, naučila vás niečomu?
Naučila som sa byť maximálne disciplinovaná a naučila som sa vážiť si všetko čo nám život prinesie. Užívam si chvíle na prechádzke s malým rovnako ako večer v kine s mojím mužom bez malého. Tiež som sa stala viac nekompromisná. Kým som nemala dieťa, ľudia dokázali moje hranice stále posúvať a niekedy som sa trápila nad zbytočnosťami, teraz ak sa mi niečo nepáči poviem to, stále veľmi slušne, ale narovinu a hneď, nech zbytočne nedržím v sebe žiadne napätie.
[caption id="attachment_22138" align="alignleft" width="351"]
Veronika ako dieťa s rodičmi (zdroj: osobný archív)[/caption]
Na vašom blogu som postrehla aj články so známymi osobnosťami. Ktorá mamička, alebo žena je vaším vzorom a prečo?
Mojím najväčším vzorom je moja mama. Nechápem ako môže jeden človek toho toľko zvládnuť a uniesť, obdivujem ju každý deň. Aj zato, že dnes som kde som pripisujem zásluhy jej, nie sebe. Pre mňa to neznamená, že ja som urobila veci správne, ale že ona ich urobila správne, že ma doviedla až sem. Z tých známych osobností sa mi najviac páči Blake Lively a Barbora Kotalíková (česká blogerka), zo slovenských Kristína Farkašová, preto bola aj prvá s kým som robila rozhovor, alebo Romana Škamlová a Lucia Sládečková.
Aké detstvo by ste túžili vytvoriť pre svojho synčeka?
Plné zábavy, športu, vzdelávania, spoločných chvíľ s rodinou. A hlavne úprimné. Nech je radšej obklopený len piatimi ľuďmi, ktorí s ním naozaj chcú byť, ako desiatimi, ktorí to robia len preto, lebo od nás niečo potrebujú alebo preto, lebo sa to patrí.
S detstvom sa nám často spájajú aj rodinné udalosti, ako sú prvé narodeniny, prvé Vianoce. Máte už nejakú predstavu o tom, ako ich prežijete?
Prežijeme ich spolu u nás doma. Doteraz sme trávili Vianoce vždy u rodičov a tento rok budeme všetci spolu u nás doma. Mali by prísť aj moji rodičia, keďže sú to Martinkove prvé Vianoce, chcú byť s ním. Veľmi sa na to teším, ako budem pripravovať večeru prvýkrat ja.
Ako si vy sama spomínate na svoje detstvo a prvé Vianoce?
Na prvé Vianoce si nespomínam, keďže som "letné" dieťa, mala som len polroka. Ale predpokladám, že boli také ako každý rok. Mama nič nestíhala, oco ju znervózňoval a večer boli všetci radi, že sú radi. Také klasické slovenské Vianoce (smiech). 