Aj v spánku sa ukazuje, že detičky sú rôzne. Niektoré bez ťažkostí spinkajú vo svojej postieľke od narodenia, iné to musíme prácne naučiť. Sú prípady, kedy je to obzvlášť ťažké, najmä pokiaľ dieťatko trpí nejakými ochoreniami. Tak či tak, spinkanie vo vlastnej postieľke ocenia nakoniec všetci členovia rodiny a stojí za to sa oň pokúsiť. Ako naučiť dieťa spať v postieľke?
V akom veku by už dieťa malo spať samé
Bábätko by od narodenia malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Pre jeho bezpečnosť nie je dobré, aby novorodenec spal v jednej posteli so svojimi rodičmi. Pokiaľ chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. Takto budete mať dieťatko na dosah ruky a predsa váš drobček bude mať svoj vlastný priestor, vhodný detský matrac a prikrývku.
V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc. Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi. Do svojej vlastnej izbičky by ste ho mali s postieľkou presunúť vo veku 6 až 12 mesiacov.
Výhody spánku dieťaťa vo vlastnej posteli
Spanie dieťaťa v spoločnej posteli s mamou si niektorí nevedia vynachváliť, iní ho úplne zatracujú. Pozrime sa teraz na dôvody, prečo by ste vlastnú detskú postieľku mali predsa len zvážiť.
Prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat: Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne. Pri spaní vo vlastnej postieľke môžete využiť monitor dychu, čo pri spoločnom spaní možné nie je.
Každý má svoj priestor: Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik. Ráno sa budete všetci budiť doudieraní a neoddýchnutí.
Viac času na vlastné aktivity: Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe. Práve čas, kedy bábätko samo zaspáva a spí, môžete večer využiť na dobehnutie povinností, starostlivosť o seba, či venovanie sa svojim záľubám.
Kľúč k zaspávaniu vo vlastnej posteli a nočnej rutine
Malý novorodenec si na svet okolo seba iba zvyká a preto nevie, čo a ako sa deje. Cestou, ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke, je zavedenie rutín. Aj keď je dobré začať s nimi hneď po príchode z pôrodnice, od novorodenca ešte nemajte veľké očakávania. Denný režim si je bábätko schopné vytvoriť najskôr vo veku 3 mesiace, ale dovtedy už s tým môže mať prvé skúsenosti.
Pokiaľ chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo byť už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia. Večernú rutinu dodržujte každý deň v rovnakom čase a poradí, nastoľte doma pokojnú atmosféru a vykonávajte len jednoduché činnosti, ako sú:
- večerné jedlo,
- kúpanie,
- umývanie zúbkov, ak už dieťatko nejaké má,
- oblečenie pyžamka,
- presun do izby a do postieľky ešte v bdelom stave.
Ak začnete s učením spania v postieľke hneď od narodenia, bude to o čosi ľahšie. Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky. Vďaka nim sa bábätko v noci neodkope a nezobudí na to, že mu je zima.
Tipy ako naučiť dieťa spať v postieľke
V realite to však so zaspávaním nebýva vôbec tak jednoduché. Bábätká majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení. Práve to bývajú obdobia, kedy je ho veľmi ťažké uspať a vzápätí sa v noci opakovane budí.
Mnohí rodičia nakoniec povolia a snažia sa bábätko uspať pohupávaním na rukách, hojdaním, kočíkovaním, dojčením, či iným spôsobom. Na dobré sa rýchlo zvyká, preto to maličké detičky neskôr začnú vyžadovať a inak už zaspať nechcú. Dobre si to rozmyslite a ak existuje iná možnosť, takémuto uspávaniu sa zďaleka vyhnite. Odvykanie nie je jednoduché.
Prvým krokom, ako naučiť dieťa spať v postieľke, je prispôsobiť ju:
- Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Ak sa v noci veľmi točí, vyzbrojte ju mantinelom, aby nehrozilo udretie o ohrádku.
- Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Až keď si na ňu zvykne, pomaly ju presuňte do detskej izby.
- Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť. Komfort zvýšia aj vhodné obliečky.
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Akékoľvek jeho nepohodlie môže vaše snahy zmariť, nech skúsite hocičo.
Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete. Z postieľky ho už nevyberajte, len rýchlo utíšte a choďte opäť preč.
Je dobré nechať dieťa vyplakať?
Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať. Zavrieť dieťa do postieľky a nechať ho tam celý večer sa trápiť, naozaj nie je dobrý nápad.
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej. Postupne dôjdete do stavu, kedy dieťatko položíte do postieľky, rozlúčite sa a ono samo potichu zaspinká.
Dôležitá rada na záver. Ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. Každé dieťatko je iné, trvá mu to rôznu dobu. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo.