Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je najčastejšia potravinová alergia u detí do 3 rokov a postihuje asi 1–3 % dojčiat. V 90% prípadov sa prejaví už v prvých 3 mesiacoch života, len zriedkavo vzniká po 1. roku života.
V dospelosti sa objavuje veľmi, veľmi, veľmi zriedkavo!
Nutné povedať, že aj keď sa jedná o najčastejšiu alergiu u detí, tak sa jej výskyt v dnešnej dobe veľmi preceňuje a veľa mamičiek drží prísne eliminačné diéty, pričom výskyt je naozaj len v 1-3%.
ABKM má veľmi dobrú prognózu – v 1. roku vymizne u 50 % detí a v 6 rokoch u 90 % detí.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) sa často zamieňa s laktózovou intoleranciou, ktorá je u detí veľmi, veľmi vzácna! Zato u dospelých býva viac – môže vzniknúť sekundárne.
Medzi alergiu na bielkovinu kravského mlieka a laktózovou intoleranciou je veľký rozdiel.
U laktózovej intolerancie je nedostatočne trávený iba mliečny cukor (laktóza), a preto je možné u väčšiny pacientov podávať mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom laktózy – kyslé mliečne výrobky, tvrdé syry, bezlaktózové alebo nízkolaktózové potraviny. V dnešnej dobe je na trhu celý rad týchto produktov. A každý človek s laktózou intoleranciou znesie iné zvyškové množstvo v produktoch, treba si to vyskúšať individuálne.
Najčastejšími prejavmi laktózovej intolerancie sú hnačka, nadúvanie a bolesti brucha. Závažnosť ťažkostí je tiež obvykle tým väčšia, čím väčšiu dávku mliečneho cukru pacient skonzumuje.
Prechodná laktózová intolerancia sa typicky vyskytuje po dlhšom hnačkovitom ochorení, kedy si vplyvom častých stolíc laktózu vlastne vyčerpáme.
Naproti tomu u alergie na bielkovinu kravského mlieka vyvoláva problémy nie mliečny cukor, ale mliečna bielkovina (Mlieko obsahuje viac ako 30 rôznych proteínov, napr kazeín, laktoglobulín, betalaktalbumín -> všetky môžu spôsobovať alergické reakcie. Najčastejším vyvolávateľom býva kazeín a laktoglobulín.
Zaujímavosť: samotný kazeín neprechádza do materského mlieka).
Ako sa prejavuje ABKM
Pozor! Na vyvolanie alergickej reakcie stačí aj nepatrné množstvo tejto bielkoviny (1-10 miligramov, presné množstvo je ale veľmi individuálne.)
Rozpoznanie ABKM môže byť oriešok, pretože má veľmi širokú paletu možných príznakov.
Tiež je dôležité, aby ste mali na pamäti, že nie všetky príznaky sa objavia okamžite (do 2 hodín) po kŕmení; niektoré môžu prísť oneskorene až o 2 dni alebo dokonca o týždeň.
Ako som už spomenula vyššie, dôležité je, aby mamičky na svojom dieťati zbytočne neexperimentovali s diétou bez obsahu kravského mlieka, bez toho, aby ju odporučil a viedol lekár. Na dojčenie je potrebný dostatočný kalorický príjem a často sa stáva, že vplyvom drastické eliminácie organizmus mamičky veľmi trpí na úkor tvorby materského mlieka.
Samozrejme pokiaľ je Vám diéta odporúčaná, je nutné ju držať veľmi striktne.
Príznaky alergie na mlieko môžu byť veľmi pestré. Najčastejšie sú prejavy v oblasti zažívacieho ústrojenstva, dýchacieho ústrojenstva a kože. Ide o:
- Zvracanie
- Bolesti brucha
- Koliky
- Plynatosť, zápcha
- Vodnaté a hlienovité hnačky (hlien je známkou prebiehajúceho zápalu črevnej sliznice, ktorý je spôsobený alergénom - mliečnou bielkovinou)
- Krv v stolici – Najviac alarmujúcim príznakom z pohľadu matky je obvykle prítomnosť krvi v stolici dieťaťa. Ťažká forma ABKM je u plne dojčených detí vzácna a prejavuje sa najmä ako ťažká atopická dermatitída (teda ľudovo ekzém), ťažké hnačky či anémia (chudokrvnosť)
- Pri skorej reakcii, keď sa problémy objavia pokojne už v priebehu niekoľkých minút po požití mliečnej bielkoviny, sa môžu dostaviť kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka alebo rôzne opuchy a ekzémy. Časté sú tiež problémy s dýchaním, ktoré zahŕňajú dýchavičnosť, dráždivý kašeľ, alergickú nádchu či astmu.
Diagnostika
Rodičia sa automaticky dožadujú invazívnych testov, ktoré ukážu okamžite výsledok. Bohužiaľ u malých detí je to v tomto smere zložitejšie.
K diagnostike sa používa tzv. eliminačno-expozičný test, kedy sa zo stravy dojčiacej mamičky (pokiaľ sa bavíme o takto malom dieťati, u staršieho dieťaťa samozrejme z jeho stravy) na 2-4 týždne vylúči (eliminácia) bielkovina kravského mlieka a po vymiznutí príznakov sa postupne opäť zaraďuje (expozícia).
Testy u alergológa síce existujú, ale jednoznačne úplne najlepšie je vylúčenie a zavedenie mliečnych výrobkov a hodnotenie reakcie na ne.
Liečba
Jedinou účinnou liečbou je kompletná eliminácia (teda vôbec ho nepodávať!) kravského mlieka a všetkých preparátov s kravským mliekom z výživy dieťaťa.
Problémom býva „skrytá“ mliečna bielkovina v potravinách, kde by sme ho nečakali.
Veľmi dôležité je, aby mamička, ktorá eliminuje kravskú bielkovinu, suplementovala vápnik. Dojčiaca žena by totiž mala prijať cca 1500mg Ca denne.
U ABKM nie je vhodné používať ako náhradu kozie a ovčie mlieko, pretože existuje podobná antigenicita a alergenicita ako u mlieka kravského - dochádza teda ku skríženým reakciám.
Tepelné spracovanie mlieka (pasterizácia, sušenie, kondenzácia) síce znižuje antigenicitu mlieka, ale to nie je považované za dostatočnú úpravu mlieka u detí, ktoré sú naň alergické. U preukázanej ABKM sú nevhodné aj tzv. hypoalergénne formule (často označované výrobcami HA). Musí sa teda používať výhradne dojčenská formula s extenzívne hydrolyzovanou bielkovinou (eHF), ktoré predpíše pediater či alergológ. Je pravdepodobné, že si bude bábätko na túto mliečnu formulu nejaký čas zvykať, jeho chuť je totiž špecifická, po naštiepení bielkovín na reťazce aminokyselín vznikne horkastá chuť.
Vhodné potraviny pri alergii na bielkovinu kravského mlieka - pre staršie dieťa alebo mamičku, ktorá drží eliminačnú diétu. Pozerajte sa v obchodoch po vegánskych výrobkoch.
Pozor si dávajte nielen na mliečne výrobky, ale aj na potraviny, kde by ste mlieko možno nečakali – pečivo, údeniny, kura pri nedeľnom obede, ktoré príbuzní pečú na masle, sladkosti a pod. Sledujte teda etikety výrobkov a veľmi starostlivo čítajte ich zloženie.
Niekedy vzniká pri ABKM aj skrížená alergia na hovädzie mäso či vajcia.
