Ako súvisí viazane šnúrok a písanie?

Ako súvisí viazane šnúrok a písanie?>

Mnohí rodičia uprednostia pred šnúrkovými topánkami suchý zips. Z časti preto, že je to jednoduchšie, z časti preto, že šnúrky sa zvyknú rozviazať a stačí jeden neštastný krok a cestný lišaj je na svete. Viete, aký význam má učiť deti viazať si šnúrky? Ak nie, dozviete sa v našom dnešnom článku.

Učenie sa viazaniu šnúrok však má oveľa viac benefitov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je to jednoduché a cenné cvičenie, ktoré rozvíja viac oblastí. Medzi nimi napríklad:

  • Koordinácia oko-ruka
  • Priestorová orientácia – pod / nad, dnu / von, vpravo / vľavo
  • Sluchová pozornosť – dieťaťu totiž dávate inštrukcie
  • Zraková pozornosť – zrakom zistí, kde šnúrky sú, že ich ide zaväzovať
  • Sluchová pamäť – sluchom totiž dieťa zaznamená inštrukcie na postup a bude si ich musieť zapamätať
  • Jemná motorika – prstov a dlaní – ohýba posledné články prstov
  • Prepínanie pozornosti – musí jednak pracovať prstíkmi, jednak počúvať inštrukcie
  • Dieťa učí trpezlivosti (a nie len jeho, však? :) ) 

Nie je to iba o zaväzovaní šnúrok

Netrénovaním jemnej a hrubej motoriky dieťa získava predpoklady pre ľahší vstup do školy. Najmä pre to, že dieťa s priemerne trénovanou motorikou má väčšie problémy s písaním či s kreslením. Dieťa má ruku v kŕči a zle sa mu obkreslujú tvary písmen či číslic, nedokáže robiť jemné pohyby rukou, ktoré sú pri písaní podstatné. Ak má dieťa nedostatočne vyvinutú jemnú motoriku, prejaví sa to práve pri písaní – pohyb pri písaní nevychádza z končekov prstov, ale zo zápästia, v horšom prípade z lakťového či ramenného kĺbu.

Ako uľahčiť učenie?

Ako prvé vás zrejme napadne rýmovačka, ktorou vás učili zaväzovať šnúrky vaši rodičia. Pomôže aj to, aj jednu stranu šnúrok nafarbíte na modro, druhú na červeno (výber farieb je samozrejme na vás). Dieťa tak bude vedieť, ktorú stranu myslíte aj podľa farby. Pomôže samozrejme aj tréning. Neznamená to síce, že budete celý deň pobehovať po dome v topánkach. Stačí, ak z kartónu vystrihnete topánočku, spravíte jej dierky, navlečiete šnúrky a trénovanie môže začať. Pri trénovaní vždy seďte s dieťaťom vedľa seba tak, aby videlo to, čo robíte vy z rovnakého uhla. Dávajte však pozor na to, aby dieťa videlo, čo robíte. Zo začiatku je potrebné ukázať mu, ako sa to robí a zároveň mu zrozumiteľne hovoriť, čo robíte. Iba tak si to „dá“ dokopy a bude vedieť, čo od neho nabudúce chcete. Netrénujete však iba trpezlivosť dieťaťa, ale aj možno tú svoju. Spravte preto z tohto tréningu zábavu, nech nemá drobec pocit, že ho do niečoho nútite. Veď presne viete, čo by sa inak stalo.