Byť mamičkou je krásne a náročné zároveň. Je to údel, ktorý sa s nami ťahá naprieč celým životom a nekončí ani vo chvíli, keď deti opustia spoločný domov.
Mamy milujú svoje deti bezpodmienečne, starajú sa o ne, strachujú sa a pomáhajú im, kedykoľvek je to potrebné. Preto si právom zaslúžia byť oslavované, a to nielen v jeden jediný deň v roku, ale stále.
Každé malé dieťa vie, že najbezpečnejšie a najdôležitejšie miesto v ich živote, je mamina náruč. A každý človek, ktorý svoju mamu stratil vie, že hoci sa dá dnes už mnohé nahradiť, maminu náruč, vrelé objatia a láskavý úsmev nenahradí nič.
Ruka, ktorá vedie, hladí a vychováva
Úloha mamičky je najťažšia v tom, že chceme byť dokonalé a zle znášame, keď to tak nie je. Pre svoje dieťa ale budete vždy tou najlepšou mamou na svete, aj keď ho občas karháte alebo trestáte. Dokonca, aj keď občas vynecháte obed, alebo urobíte dva dni po sebe krupicovú kašu, pretože sa vám jednoducho nechce variť. Pre malé deti je mama stredobodom vesmíru, nič nie je dôležitejšie. A aj keď vyrastú a ťažko sa im to priznáva, stredobodom stále zostáva. Chodia sa k nej vyplakať, utešiť alebo sa podeliť o radosť či starosť. Mama nie je dokonalá, nikdy nebude, pretože nikto na svete nie je dokonalý. Ale je naša a je jediná. Láska medzi matkou a dieťaťom je úplne jedinečná, žiadna iná láska taká nie je a nebude. V dospelosti, než si "zaobstaráme" vlastné deti na to občas zabúdame. Je preto dobre, že nám to raz za rok pripomenie Deň matiek.
Radosť urobí aj maličkosť
Deň matiek pripadá na druhú májovú nedeľu, tento rok teda na 14. mája.nTento deň by sme mali vzdať poctu svojim mamičkám a celému materstvu. Poďakovať im za to, že nám venovali väčšinu svojho života, že nás trpezlivo viedli a odovzdávali nám svoje životné skúsenosti. Že nás milovali, aj keď sme hnevali, zničili im ako deti veľa vecí a prikreslili pár vrások na tvári. V tento deň deti nosia zo škôlky a školy svojím mama drobné darčeky, ktoré s láskou vlastnoručne vyrobili. A ani my dospelí by sme nemali zabúdať na svoje mamy, ktoré určite poteší aj úplná maličkosť. Zájdite za svojou mamou, zavolajte jej a povedzte jej, že ju máte radi. Pozrite si fotografie, kedy ste boli malými deťmi a spoločne si zaspomínajte na dobu, keď pre vás nebolo dôležitejšie nič, než otvorená mamičkina náruč pripravená kedykoľvek vás objať.
Je to drina, ale aj radosť
Fakt, že byť rodičom je drina, je všebecne známy. Napadlo vás ale niekedy vyjadriť túto drinu v číslach? Britský denník Daily Mail áno. Podľa ich prieskumu vyšlo najavo, že mamy majú doslova nadľudské schopnosti! Ako inak si vysvetliť, že zvládajú denne 42 neľahkých úloh súvisiacich so starostlivosťou o deti a domácnosť? Nezainteresovaní možno namietnú, že sú medzi nimi započítané úlohy, ako roztriediť bielizeň, zapnúť práčku a pod. Ale keď to všetko sčítame dohromady, dospejeme k záveru, že materstvo je vlastne "celodenná náročná drina".
Materstvo v číslach
Napadlo vás niekedy pozrieť sa na svoj deň na materskej "dovolenke" cez kalkulačku? Je to veľmi zaujímavé a dosť možno by ste mali tento nový pohľad ukázať aj všetkým tým neveriacim Tomášom, ktorí majú pocit, že mamičky na materskej majú niekoľkoročný štátom platený veget. Z oných 42 úloh, ktoré za deň zvládne mama, devätnásť z nich treba stihnúť ešte pred deviatou hodinou ráno. Čo len potvrdzuje tvrdenie väčšiny matiek, že ich najväčšia únava pochycuje väčšinou okolo obeda. Odborníci odporúčajú, aby mamy využili každú možnú chvíľu na oddych. Ak šlo vaše dieťatko spať, odoberte sa do ríše snov za ním a nenaháňajte sa.
Len veľmi málo matiek to však naozaj urobí. Väčšina z nich sa snaží dohnať, čo nestihli, alebo sa snaží "nahnať si čas" a rýchlo vyžehliť, upiecť bábovku, umyť okná... Ak si teraz hovoríte, no čo, tak to doženú, akonáhle večer zatvoria malí anjelici oči, ste na omyle. Až 84% matiek uviedlo, že ešte dlho potom, čo deti zaspia, dorábajú povinnosti, ktoré sa im nepodarilo splniť počas dňa. V dnešnej dobe ale tiež nie je ničím nezvyčajným, ak k tomu všetkému má mama aj normálne zamestnanie (či už pracuje z domu alebo dochádza do práce na čiastočný úväzok) a zároveň je na materskej. V takom prípade je potrebné o to viac odpočívať a dávať si pozor, aby sa žena nevyčerpala príliš.
Všetko má svoje hranice
Od prírody sme ako ženy a matky dostali do vienka dar starostlivosti. Staráme o naše domovy, o potomkov a o partnera. Ale s čoraz viac sa zrýchľujúcim tempom našich životov sú na ženy kladené stále vyššie a vyššie nároky. A tie sa dajú uspokojiť jedine za predpokladu, že na čas dáte do úzadia svoje vlastné záujmy a potreby a uprednostníte deti a partnera. Ale je to správne? A ako to môže vlastne dopadnúť?
Nemôže to skončiť inak, než nezáujmom, vyčerpaním, depresiami, stratou chuti do života či dokonca kolapsom. Zrazu si uvedomíte, že nežijete, len prežívate zo dňa na deň a dúfate, že ten ďalší bude o niečo lepší a voľnejší, než ten predošlý. Nehanbite sa preto odpočívať. Zvoľnite tempo. Nesnažte sa dokázať všetkým okolo seba, že ste nadčlovek a že všetko zvládnete sama! Ak vám únava bráni v umývaní dlážky, no a čo?! Umyte ju, až si oddýchnete! Alebo požiadajte o pomoc partnera. Zároveň si nájdite nejaký čas len pre seba. Zájdite ku kaderníčke, zacvičiť si alebo len tak na prechádzku. Nemusíte predsa nikomu nič vysvetľovať. Proste si potrebujete oddýchnuť a za to sa rozhodne hanbiť nemusíte!
Byť mamou v cudzine (príbeh)
Nikdy by mi nenapadlo, že budem mať aj ja raz skúsenosť s životom ženy – matky v Afrike. Síce moja Terezka bola v tom čase prežitom v Tanzánii zatiaľ len v brušku. Ale viete, už od začiatku tehotenstva sa jednoducho cítime ako mamy. Dnes sa s vami chcem podeliť o tom, aké je to byť mamou v Afrike.
Ťažké aj jednoduché
Možno si poviete, že je to určite ako všade na svete. Opak je pravdou. Niektoré africké mamy to majú totiž veľmi zložité. Aj keď privedú na svet svoje dieťa, často sú vystavené tomu, že s ním nemôžu len tak jednoducho tráviť doma čas, a ešte im za to zaplatia (ako napríklad u nás materská dovolenka trvajúca 6 mesiacov, či rodičovský príspevok). Nejaké peniažky však iste dostanú. Zďaleka to však nie je toľko, ako napríklad v Európe. Tak je naozaj väčšina z nich prinútená pracovať. Zoberú si so sebou kangu (veľká šatka), do ktorej si dieťa zabalia a uviažu. Takto s ním idú do práce, či vykonávajú činnosť priamo doma.
Keďže Tanzánia je krajina bohatá na ovocné plody, zeleninu, či chov dobytka, týmto sa najčastejšie matky živia. Skoro ráno vstávajú, aby si napríklad prichystali to, čo v meste predajú. Aj v spoločnosti dieťaťa. To sa už od začiatku svojho života podieľa na práci svojej mamy. Aby potom, keď trošku vyrastie, mohlo tiež naplno pomáhať. Sú však aj matky, ktoré trávia čas s deťmi na materskej dovolenke. Závisí to, samozrejme od toho, či na to žena finančne má alebo nie. Pracuje teda predovšetkým otec, a niekedy aj podstatne ďaleko od svojej rodiny. Občas otcovia odchádzajú aj na celý rok, aby mohli pre svoje rodiny niečo zarobiť. Na ženu tak ostávajú všetky ďalšie povinnosti. A tak je teda jej rola materstva o niečo náročnejšia ako pre ženy v Európe.
Výchova na druhú
Keďže sú niektorí otcovia ďaleko, výchova zostáva viac-menej na ženy. V Tanzánii zvyknú mať navyše viacpočetné rodiny, aj bez ohľadu na to, že si to napríklad finančne nemôžu dovoliť. Mať veľa detí pre nich znamená silu a moc. Byť ženou v Tanzánii vyžaduje teda naozaj veľa sily. Stretla som sa však s matkami, ktoré sú šťastné vo svojej jednoduchosti. Prijímajú každé dieťa ako dar, veľkú zodpovednosť. Neboja sa, aj keď ich budúcnosť je občas neistá. Samozrejme, neistá je aj budúcnosť ich vlastných detí. Nie každé má rovnaké možnosti štúdia na vysokých školách, ktoré sú často platené. Život mamy v Tanzánii je nekonečný kolobeh, ktorý sa opakuje, často aj dedí. Väčšinou je to jednoducho ich údel. Ženy sa narodia, aby sa stali matkami. Sú tak vychovávané a vedené. Afrika je vo výchove detí striktná. Láska k Bohu, rodine, k práci je vždy na prvých miestach. Zaujímavé je, že aj keď toho rodina finančne nemá veľa, vôbec sa nesťažuje, je uspôsobená so svojím životným štýlom a žije ho naplno. A učí ho takto žiť aj svoje deti. Skúsme sa od nich aspoň v tomto naplno inšpirovať.