Z denníka tehuľky: Zabudnite na tehotenstvo ako z amerického filmu

Z denníka tehuľky: Zabudnite na tehotenstvo ako z amerického filmu>
Už keď som bola malá som si vždy predstavovala, aké je to byť tehotná. Od prvej sekundy iskričky v očiach, veľké očakávanie a radosť, vtipné tehotenské chute, ktoré každý so smiechom komentuje a nakupovanie detskej výbavičky. Ak ste aj Vy mali takéto tehotenstvo, tak gratulujem! Ja som si postupom času (a veku) stanovila určité pravidlá, čo budem a nebudem robiť, prečo, kedy.. ale povedzme si pravdu, tehotné ženy sú časované bomby. Nemusí to samozrejme znamenať nič zlé, niekedy taká bomba vytryskne konfety

Všetko postupne a podľa pravidiel - kiežby!

S manželom sme išli pekne poporiadku, takže sme sa najprv zobrali a potom sme sa začali venovať projektu bábo. Ako každý nový manželský pár sme sa naozaj tešili, na to, kde to asi bude, ako budeme na to všetko spomínať a tak prvý plán bol splodiť naše malé na ceste do Ríma, na svadobnej ceste Romantika ako vyšitá, samozrejme americký film sa nekonal, jednoducho mi vyšli moje dni priamo na tento víkend. Koniec koncov, mám pocit, že sa to vždy naozaj stane, keď to najmenej čakáte. Doma, pri prerábaní vášho manželského hniezdočka, kde si ledva nájdete 10 minút počas ovulácie. Nevadí. Každým pribúdajúcim dňom meškania sme si hovorili, že už to asi bude. Dokonca by som povedala, že to bolo celé také normálne. Ráno vycikať na papierik, sprcha a smutné oči ešte plné vody (alebo mydla?). Jedna čiarka, čo už, ideme do roboty. Keď som išla test vyhodiť, ukázala sa tá povestná slabá čiarka...ako káva, ktorú som si potom dala, keby som náhodou bola tehotná. Bol júl.

Káva a jedlo? Ani v zlom sne!

Po ultrazvuku, keď už sme to mali potvrdené múdrymi hlavami sa dostavili aj prvé, nazvime ich nahnevané rána. Nahnevaná som najmä bola na svoje telo, že neprijíma kávu. Žiadnu! Káva bol môj ranný kamoš, ktorý na mňa nerozprával a len si tak tíško vždy putoval do môjho organizmu a robil ma prívetivejšou. Jedlo! Môj kamoš číslo dva, ktorý bol so mnou v dobrom aj v zlom. Viete niektoré ženy nejedia, keď sú nervózne, iné zasa keď sú šťastné a ja som jedla stále. Proste mi to vždy chutilo. Prvé mesiace som však len zazerala na manžela a napínalo ma pri každom súste, ktoré si odkusol, bez ohľadu na to, či som mu urobila omeletu, nutelový chlieb, alebo obložené chlebíčky. Z mojej doobednej náplne práce AKA pátracej akcie, čo bude na obed, sa stala skôr denná mora, že musím niečo zjesť a na chuť mi nešlo naozaj nič. Tak som tento požehnaný stav začala troška spochybňovať. V sebe. Neteším sa? Prečo nič necítim? Mala by som sa tešiť a hladkať si bruško a zhovárať sa s mojím malým červíkom? Hrôza, myslela som len na to, čo toto dieťa odo mňa chce. Možno som si to potom aj vyčítala, je to matná spomienka. To malé je zmätené z toľkého delenia buniek dostatočne na to, aby to chcelo spočítať ešte aj Vám.

Ak si to nezažila, nevieš čo je tehotenská únava

Na september sme si naplánovali dovolenku, nie veľmi ďaleko, ale ani moc blízko, ešte treba čo to vidieť a tak sme sa vybrali do hôr rozhýbať staré kosti. Ak Vám niekto povie, tehotenská únava, vedzte, že ešte neviete čo to je. Únava by mala prísť po nejakej aktivite, ak predpokladáme, že nie ste meteosenzitívna alebo nemáte potvrdenú nejakú inú formu klinickej depresie. Toto je únava, ktorú nevysvetlíte manželovi, ktorý rezko vykračuje lesom a vy už po 5 minútach máte pocit, že ste prešli minimálne do polky Everestu a to ešte bruško len tak náznakom vykúka spoza opaska (ktorý ešte teraz ignorujete a ste radi, že Vám drží nohavice) a vôbec nechápete, prečo v tento slnečný deň zatvárate oči v aute, ako leňochod. To bolo ešte celkom fajn. Horšie bolo, keď som si v Poľsku konečne zasadla za pravé bryndzové pirohy (bezlepkové sa hľadajú ťažko ale potom aj dobre chutia!) a tie ma na oplátku posadili na celý večer na WC. Mlieko som potom nepila asi mesiac. A na Poľsko mám zmiešané spomienky. 

Najlepší kamarát "gúgel"

Všetko, čo ste o tehotenstve počuli bude úplne iné a také prekvapivé. Pri zásade NIKDY si negúgliť bolesti brucha a pichanie v chrbte, nakoniec bude tento internetový tichý pomocník Vašim najlepším priateľom a všetky hlúpe rady od kamošiek, ktoré to už prežili si aj tak zoberiete k srdcu, lebo to, čo vo Vás rastie je momentálne jedine na Vás. Myšlienky typu, čo ak urobím nejakú chybu? Alebo zjem niečo pokazené? Nebolo to mäsko surové? Budú tie výsledky dobré?... Aj som spadla na schodoch, aj sme havarovali, aj sme mali paniku ohľadom predčasného odtoku plodovej vody. Ale nič to. Verím tomu, že pokiaľ dieťatko je silné a Vy s ním, vydrží naozaj všetko. Aj Vašu neznalosť o čaji, ktorý by ste nemali piť, alebo syre, ktorý je veľmi mäkký.

A kde je ten "nadprirodzený" pocit?

Keď som si čítala o tom, ako dieťatko začne kopať a hýbať sa, niektoré ženy to opäť opisovali ako niečo nadprirodzené. Moja reakcia: Pane na nebesiach, to čo je???? Nejaké to je zvláštne. Niečo v mojom bruchu sa mimovoľne hýbe a ja to neviem ovládať!!! Niekedy som si želala, aby spinkal. Chcela by som Vás milé mamičky na niečo upozorniť a zároveň Vás povzbudiť. V tehotenstve môžu prísť dni, kedy si proste neviete na fakt, že vo Vás niečo rastie zvyknúť. Alebo Vás zomknú iné strašidelné myšlienky, ktoré máte pocit, že by nemali prejsť okolo ani náhodou a nemusíte všetko prežívať ako malý zázrak. Raz to tak pocítite. Keď som sa chúlila v posteli s plačom s snažila sa manželovi vyžvatlať, že nebudem dobrou matkou, lebo nemám pocit, že svoje malé dieťa v brušku milujem najviac na svete, že si to celé neviem predstaviť, alebo že som mala občas pocit, že je to len niečo mimo mňa. Verte, že je to normálne a nebojte sa! Autorka článku je ambasádorkou nášho blogu - Danka Siptar.