Kto sú deti v ohrození, koľko ich je a odkiaľ sa berú? V rodine zvyčajne riešime, ako deti rozvíjať, akým spôsobom im spestriť život a ako ich vychovať čo najlepšie. Málo z nás ale asi vie, že je tu niekoľko tisíc detí, ktoré nevyrastajú so svojou rodinou, ale v náhradnej starostlivosti. To je niekoľko tisíc ľudských životov a osudov, ktoré môžu, ale nemusia byť veselé a spokojné. Mnohé z týchto detí navyše nemá to šťastie, aby mohlo vyrastať v náhradných rodinách, ale svoje detstvo trávia ešte stále v dojčenských ústavoch a detských domovoch. Takéto ústavy im ponúkajú možnosť spoznať len veľmi malú časť pre nás bežného života. Práve preto je veľmi dôležitá
pestúnska starostlivosť a naše poďakovanie patrí všetkým ľuďom, ktorí poskytujú zázemie svojej rodiny práve deťom v núdzi!
Život v jednej izbe alebo dospelí nikdy nespia
Ivana sa stala pestúnkou pred necelými dvoma rokmi. Je úplne priemernou slovenskou ženou s dvoma dcérami, profesiou účtovníčky. Proste žiadna bio-extrémistka, ani žena žijúca mimo spoločnosti s nadýchanou batikovanou sukňou a minimálne siedmimi deťmi. Len skrátka počas triednej schôdzky svojej dcéry zistila, že mamička jednej spolužiačky nie je tak úplne mamička, ale pestúnka. Malá Linda žije v rodine od tej doby, čo má jej mamička problémy s alkoholom, preto sa o Lindu nezvládala starať. Ivana vždy chcela mať tri deti a rozhovor s pestúnkou myšlienku znovu oživil. Nakoniec aj s pestúnkou navštívila Klub pestúnov v Dobré rodine a začala sa o tému vážne zaujímať. Veď si môže splniť sen o treťom dieťati a ešte pomôcť jednému z detí, ktoré musia byť v ústave.
Do roka a do dňa sa Ivina rodina "rozrástla" o nového člena- 4-ročnú Sárku. Dievčatko do rodiny bez problémov zapadlo, ale o to väčšie bolo Ivanine prekvapenie v jednú noc. Zobudila sa a videla malú Sárku stojacu mlčky v ich spálni. Bola úplne vydesená! Ivana sa opatrne začala vypytovať, čo sa stalo, či sa niečoho vyľakala alebo snáď mala zlý sen? Odpoveď ju ale šokovala. Sárka sa totiž bála, čo sa Ivane a jej manželovi stalo. Ťažko totiž uveriť tomu, že dievčatko vo svojich 4 rokoch nikdy nevidelo dospelého človeka spať, a tak si myslela, že spia len deti. Tety v detskom domove boli predsa vždy v noci hore, keď za nimi prišla! A tak sa dievčatko bálo, že sa pestúnom niečo stalo.
Tiež vás nikdy nenapadlo, ako veľmi sa deťom v ústavoch zmenší rozhľad? Že sa ich život vlastne scvrkne do jednej izby? Dospelí nikdy nespia, jedlo sa nenakupuje - podáva ho totiž "ruka z okienka"... Sú to dostatočné fakty, prečo deťom umožniť vyrastať v rodine? Pre Ivu to bola a doteraz aj je jasná odpoveď na otázku, či má zmysel byť pestúnom. A Sárka? Tá je predsa tretím súrodencom oboch Ivaniných dcér, a že je "pestún" na nej vlastne ani nespoznáte!
Viac informácií o náhradnej rodinnej starostlivosti nájdete na
www.dobrarodina.cz.
