Rodičovstvo v 21. storočí nie je len obyčajnou výchovou. V dnešnej dobe sa k nám dostáva veľa informácii cez médiá, mamičky na ihriskách rozoberajú akú výchovu zvolili pre svoje dieťa, či kontaktnú, alebo intuitívnu, podľa starej mamy, alebo si idú vlastnou cestou.
Autorkou textu je Danka, mama ročného Danyho
V tomto článku si priblížime pojem helikoptéroví rodičia, ktorí získali túto nálepku po prvý krát od Haima Ginotta v knihe
Medzi rodičom a dospievajúcim (Between Parent & Teenager) v roku 1969. Tento termín použil na základe sťažnosti jedného dospievajúceho, ktorý sa vyjadril, že jeho rodičia nad ním neustále krúžia ako také helikoptéry.
Ako sa teda helikoptérový rodič správa?
Hoci sa tento termín zaužíval najmä
na pomenovanie rodičov, ktorí neustále „žehlia“ deťom ich neúspechy a snažia sa, aby v živote nezakopli, všímame si toto správanie aj u rodičov menších detí. Ide najmä o prehnané pozorovanie a ochranu dieťaťa v situáciách, kedy by sa malo naučiť ako reagovať v nepríjemnej situácii, poznať dôsledky svojich zlých rozhodnutí.
No táto ochrana sa často ukazuje aj po citovej stránke.
Nechcú, aby ich deti boli smutné, sklamané, či unudené. Upozornia ich na každý kameň , na ktorom by sa nebodaj potkli, stoja za nimi pri každom možnom páde a snažia sa im vyplniť každú voľnú chvíľku. U väčších sa to prejavuje vybavovaním za deti v škole, aby si mohli zlepšiť známky, kontrola, s kým sa stretávajú, nosenie zabudnutej desiaty či obeda
. Všetko toto im príde prirodzené a dokonca veľmi pozorné. Niekedy nechápu iných rodičov, ako môžu nechať svoje deti na ihrisku spadnúť, alebo ich nechať hladné po tom, čo na stole nájdu zabudnutý obedár.
Prečo takéto správanie?
Dôvodov môže byť samozrejme viac, no spomenieme si tie, ktoré sa vyskytujú najčastejšie.
Helikoptérovým rodičom sa môže stať človek, ktorý si k
ompenzuje nedostatky zo svojho vlastného detstva. Nezáujem svojich rodičov, málo pozornosti či lásky. Tieto spomienky sa snažia zahojiť naopak prílišným záujmom o vlastné deti. Sú to aj rodičia, ktorí sa boja o budúcnosť svojich potomkov, kvôli súčasnej situácii vo svete. Myslia si, že ak zakročia vždy, keď sa dieťa uberie zlým smerom, zaručia mu úspešnú budúcnosť, lebo oni už predsa v tomto svete vedia lepšie chodiť a predísť istému zlyhaniu.
V neposlednom rade spomenieme aj tých, ktorí si príliš zakladajú na tom, čo si o výchove myslia iní. Na internete či v kolektíve počúvajú o dokonalom domove, šikovných deťoch, skvelom programe na víkend a majú pocit, že svojmu dieťaťu nedávajú dostatok. Porovnávajú sa a následne majú výčitky, to je veľmi nebezpečné.
Ako takéto správanie nakoniec ovplyvní naše deti?
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že helikoptéroví rodičia sú lepší ako ostatní, pozorní a vždy pripravení, pohybujú sa na tenkom ľade.
Na jednej strane svojim deťom vysielajú signály, že nie sú dostatočne schopné. Či už zaviazať si šnúrky, alebo vybrať si koníčky a priateľov.
Na druhej strane sú títo rodičia sú neustále v strese, čo by sa mohlo stať. Mnohé deti opisujú rodičov ako otravných a neznesiteľných. Bránia deťom vykonávať činnosti, na ktoré sú už dostatočne veľké a ich sebavedomie je tak nižšie. Neraz sa to prejaví aj na lenivosti zo strany dieťaťa, či využívanie dobroty rodiča, ktorý zaňho spraví projekt, či úlohy do školy, len aby nedostalo zlú známku.
To, že rodičovstvo je veľmi náročné a dôležité je pravda. Nechajme však deti rásť a budovať v nich silné osobnosti tak, že im budeme dôverovať a dovolíme im prejsť si aj zlými a nepríjemnými situáciami, z ktorých sa naučia zvládať stres.
Buďme im rodičmi, ktorí ich milujú a nie strážcami, ktorí ich dirigujú a vlastnia. Detstvo je krásne obdobie aj pre deti aj pre rodičov, neoberajme sa oň prílišnou starosťou.
