Kým sa dieťa nenarodí, asi len máloktorý muž (alebo žena) si vie predstaviť, ako veľmi to zmení život a chod celej rodiny. Je potrebné si uvedomiť, že teraz sa bude všetko točiť okolo toho malého stvorenia a na ostatné už nebude toľko času, ako predtým. Od mužov sa očakáva, že to skrátka pochopia a príjmú. Ale čo keď si zrazu pripadajú ako piate koleso na voze?
Pravda je, že si za to z polovice môžu sami. Drobného bábätka sa boja a držia si ľahký odstup, aby mu neublížili. Z tej druhej polovice im to ale ženy príliš neuľahčujú. Nech páni chcú alebo nie, nech dieťa milujú akokoľvek, je to pre nich dočasne maličký votrelec, ktorý "narušil" štandardný chod domácnosti. Na rozdiel od ženy, ktorá sa na jeho príchod pripravovala celé tehotenstvo, cítila, ako v nej rastie, rozprávala sa s ním, cítila jeho pohyby... muž to sledoval len zvonku, ako taký tichý pozorovateľ. Na nového člena rodiny si musí zvyknúť, vytvoriť si k nemu vzťah a naučiť sa o neho starať. A to nie je nič jednoduché!
Staňte sa súčasťou
Len veľmi málo žien je schopných požiadať svojho partnera o pomoc. Ak tá vaša patrí medzi ne, nebojte sa jej ju občas sám ponúknuť. Novonarodené dieťa je síce krehké a musíte dávať pozor, ale pamätajte, že ani ženy si domov z pôrodnice spolu s dieťaťom nenosia manuály a množstvo vecí sa učia za pochodu. Tak prečo by ste nemohli aj vy? Účastnite sa kúpania, sledujte svoju ženu, ako opatrne dieťa umýva a pokojne sa ponúknite, že malé bábätko osušíte, namažete a oblečiete. Ak mamička nedojčí, môžete ju pokojne pri večernom kŕmení zastúpiť. Vezmite si dieťa na ruky, sadnite si pohodlne do kresla a pridržiavajte mu fľašu s mliekom. Aj ukladanie do postieľky môže byť vašou parketou. Môžete dieťaťu rozprávať, čo ste celý deň robili v práci alebo mu len tak pohmkávať.
Materská nie je dovolenka
Než si mamička zvykne na nový chod domácnosti, zotaví sa po pôrode a nabehne na nový rytmus, môže to chvíľu trvať. Majte preto trpezlivosť, keď nenájdete vyžehlené košele alebo keď sa vrátite z práce domov, do neporiadku. Niektoré ženy po pôrode môžu trpieť takzvaným “popôrodnom blues”. Môžu sa cítiť škaredé, tlsté, neschopné ničoho. Vy v sebe musíte v tej chvíli nájsť silu a byť žene oporou. Dať jej najavo, že ju stále milujete, aj keď jej pôrod trochu zmenil postavu. Nikoho by samozrejme nepotešilo, keby sa vrátil po celom dni z práce a kvôli neporiadku by si nemal ani kde sadnúť. Uvedomte si však, že materská nie je žiadna dovolenka. Je to práca, ako každá iná. Mnohokrát veľmi psychicky vyčerpávajúca. Hlavne, ak je bábätko plačlivé a v noci veľmi nespí alebo ho niečo trápi. Buďte preto čo najviac ohľaduplný. Prehliadajte nedostatky a nemudrujte: "Môžeš mi povedať, čo si tu celý deň robila?" To žena naozaj nepotrebuje počuť.Máte strach, či vás miluje?
Nie je jednoduché, vzdať sa v prvých týždňoch a niekedy aj mesiacoch, intímností. Práve muži po fyzickom kontakte zvyčajne veľmi túžia. Chýbajú im dotyky a pocit, že sú milovaní. Verte, že aj keď sa vám žena nevenuje, ako ste boli zvyknutí, miluje vás stále rovnako, ak nie viac. Jej telo ale zmietajú hormóny a dosť pravdepodobne ani ona sama nevie, čo si so sebou počať. Intímne chvíle pre ňu môžu byť navyše, krátko po šestonedelí, nepríjemné. Ak bola zašívaná po nástrihu, môže ju jazva bolieť, nemusí sa cítiť vo svojej koži. Predsa len, pôrod je pre telo veľmi náročným procesom. Môže sa cítiť menej príťažlivá, ako pred dieťatkom. Vezmite tieto okolnosti na vedomie a netlačte na ňu. Užívajte si spoločné maznanie s dieťatkom, dávajte jej najavo, že ju milujete takú, aká práve je a podporujte ju, aby nezabúdala starať sa aj sama o seba. Uvidíte, že zakrátko z nej zase bude šik žena a váš vzťah sa pomaly vráti do svojich koľají.
Nikto nespochybňuje, že je narodenie dieťatka veľkým stresom aj pre muža. Musí si prejsť množstvom zmien, na ktoré ho nikto dopredu nepripravil. Žena sa vám mení pred očami. Mnohokrát ju ani nepoznáte. Svoju lásku, ktorú ste doteraz dostávali vy, plne dáva dieťaťu a na vás, ako by sa snáď už ani nedostával čas. Máte to ťažké a vaša situácia je zjednodušovaná. Ale ako správni chlapi a bojovníci, musíte vytrvať a ako hlava rodiny byť tým najsilnejším a najpevnejším bodom, ktorý bude oporou a ustojí aj tie najväčšie búrky. Veľa šťastia!
Poteší prvé slovko, ale aj kompliment
Väčšinou sa hovorí len o mamičkách, ako prežívajú prvý úsmev, prvé krôčiky a prvé slóvko. Ale ani oteckovia nemajú srdce z kameňa a dokážu sa dojať nad svojimi deťmi. Neveríte? Opýtali sme sa ich, čo ich najviac zahrialo pri srdci, a vohnalo slzy do očí.
1. "Mám ťa rád(a)"
Pre každého otca je veľmi dôležité vedieť, že ho jeho dieťatko má rado, že ho miluje a že je schopné to vyjadriť slovami. Stále o sebe totiž pochybujú, či budú svojmu potomkovi dobrými otcami, a keď im dcéra alebo syn povedia, že ich majú radi, je to pre nich dôkazom, že obstáli. Pokorili svoj strach. Oslovení muži sa priznali, že im v danej chvíli akoby spadol kameň zo srdca.
2. "Mám najlepšieho ocka"
Ak chceme dieťa vychovať dobre, nemôžeme byť stále za tých najposlušnejších. Občas musíme pristúpiť aj k takým krokom, ktoré sa dieťaťu nepáčia. O to viac poteší, keď aj napriek nejakému tomu plácnutiu po zadočku, zvýšeniu hlasu alebo zákazu, počujete od dieťatka, že by iného ocka nechcelo a že ste ten najlepší otec na svete.
3. "Budeme spolu?"
V dnešnej dobe, keď aj tie najmenšie deti trávia radi čas pri televízii, tabletoch, mobiloch a počítačoch, je záujem o to, či budete spolu, doslova pohladením po duši. Záujem dieťatka tráviť čas so svojím otcom, či už idete na ihrisko, učíte sa jazdiť na bicykli, púšťate šarkana alebo staviate spoločne autodráhu, je na nezaplatenie. A v tom sa väčšinou otcovia zhodujú. Je jedno, či má ich dieťa tri rôčky alebo desať, vždy to dospelým vyčarí úsmev na tvári.
4. "Chcem byť ako ty"
Kto by nechcel, aby si ho dieťa vážilo, malo ho za vzor a prialo si, až vyrastie, byť ako otec? Veď čo môže byť pre rodičov krajšie, než vidieť, že ho potomok obdivuje. Samozrejme že sa detské plány o svojej vlastnej budúcnosti časom určite zmenia, ale to gesto detského obdivu je dojemné a krásne zároveň.
5. "Toto ma naučil otec"
Obdiv cudzích ľudí nad tým, ako šikovné, múdre a vychované dieťa máte, poteší nepochybne každého z nás. U väčšiny pokrokov a učení je mamička, pretože s dieťaťom trávia zvyčajne najviac času. O to viac oteckov teší, keď na otázku: "Kto ťa to naučil?", Dieťa odpovie, že otec. Odovzdať niečo svojmu synovi či dcére - múdrosti, skúsenosti alebo nejaký koníček, to je splnený sen. Ktorý otec by v tej chvíli necítil hrdosť?
6. "Pomôžem ti"
Všetci si prajeme vychovať z detí slušné a zodpovedné osobnosti. Takže akýkoľvek náznak dobrého vychovania, ústretovosti a ochoty sa veľmi cení. Nielen oteckovia si tak vážia, keď na niečom pracujú a ich dieťatko im príde ponúknuť svoju pomoc. Čo viac si priať, než vedieť, že na vás malému pomocníkovi záleží a chce vám byť v danej chvíli oporou?
Aký otec asi ste?
Máme pre vás malý test! :-)
- Oddaný otec
Nezastáva názor, že muž je hlava rodiny. Uznáva ženy a je ochotný sa rodine venovať naplno. Snaží sa byť neagresívny, jemný a rozvážny. Necíti sa dobre, keď musí rozhodovať o zásadných veciach a určovať hranice. Uprednostňuje potreby detí pred svojimi a niekedy svojich potomkov až prehnane chráni pred sklamaním, neúspechom a bolesťou.
- Nekompromisný otec
Veľakrát býva až despotický. V rodine nepatrí medzi najobľúbenejších členov a nielen v deťoch budí strach. Nedáva deťom možnosť nadviazať s ním priateľský vzťah. Je tvrdý, agresívny až surový, ale snaží sa to maskovať milým zovňajškom. Najmä u dcér môže takéto správanie otca vyvolať doživotné problémy so sebaúctou, ktorá utrpela v detstve hlbokú ranu.
- Puntičkársky otec
Ani on nie je práve obľúbeným vo svojej rodine. Svojim správaním si zvyčajne kompenzuje nejakú starú krivdu či svoje slabšie stránky. Môže to byť ale aj dôsledok výchovy, v ktorej žil. Taká rodina býva často konfliktná. Pre synov je takáto situácia v rodine veľmi dôležitým vodítkom do budúcnosti, pretože neskôr preberá otcovo správanie k ženám. A to či už je pohŕdavý alebo láskavý.
- Nezúčastnený otec
Kedykoľvek to je možné, snaží sa tráviť čas mimo svojej rodiny. Raz sa vyhovára na prácu, inokedy na povinnosti či koníčky. Celá výchova tak spočíva na matke alebo prarodičoch, čo zvyčajne dopadá najmä na chlapca, pre ktorého je otec vzorom. Pre vývoj dieťaťa sú potrebný obaja rodičia a rola otca je nezastupiteľná hlavne pre dospievajúcich synov.
- Nenáročný otec
Keď nemusí, nijako zvlášť sa neangažuje. Je pohodlný, niekedy možno až lenivý. Medzi deťmi je celkom obľúbený, pretože toho od nich veľa nechce. Je nutné povedať, že taký otec detí ale nič nové nenaučí, nič nové im neukáže. Pasivita, ktorú vykazuje, nemusí nutne vychádzať len z nedbanlivosti alebo lenivosti, ale aj z určitej rezignácie na rolu rodiča.
- Milujúci otec
Zlatá stredná cesta. Hoci sa ponúka povedať, že každý otec je milujúci, niektorí to nevedia dostatočne prejaviť a preto sa radia do iných kategórií, napriek tomu, že svoje deti tiež milujú. Najžiadanejší typ otca sa prejavuje svojou racionalitou a je doplňujúcou súčiastkou mamičkinej citovej založenosti. Trestá, ale vie aj odpúšťať. Je spravodlivý a náročný nielen na seba, ale aj na svoje deti. Tie mu na oplátku dôverujú a pociťujú voči nemu prirodzenú autoritu. Konflikty síce nevyvoláva, ale vie ich riešiť s chladnou hlavou.
Doba je iná
Tiež si ako mnoho iných žien myslí aj tá vaša, že je pre svoje dieťa nenahraditeľnou mamičkou? Že by sa mu bez nej mohlo niečo stať, že ho nikto iný nepostrážil ako ona, neutešil, nenakŕmil... A že keď sa od neho vzdiali len na pár hodín preč, určite sa doma dejú strašné neprístojnosti a vy ako otecko zaručene tápate?
Iste, nie každý otec je v starostlivosti o dieťa tak aktívny, ako iný. A rovnako tak nie každá mamička verí schopnostiam svojho muža natoľko, aby mu malé bábätko zverila na dlhšiu dobu, než je nevyhnutné. Faktom ale je, že otcovia nie sú horší ako mamy, len majú iný pohľad "na vec". Osobne za mamičky hovorím: "Dajme im teda šancu. Dieťa vníma a potrebuje oboch rodičov rovnako!" Veď časy, keď úloha otca prichádzala až v neskoršom veku dieťaťa, sú dávno preč.