Obsah
Mnoho detí je živých až tak, že vedia svojich rodičov a učiteľov vyžmýkať aj z posledných zvyškov energie. Kedy je to však ešte prejavom normálnej detskej neposednosti a kedy už hovoríme o hyperaktivite, či dokonca ADHD? Ako zistiť, či nadmernú aktivitu dieťaťa už máte konzultovať s jeho pediatrom či iným odborníkom?
Čo je to hyperaktivita?
Hyperaktivita popisuje stav, kedy je dieťa nadmerne aktívne, neposedné, neustále v pohybe, až impulzívne. Bežne sa stáva, že má ťažkosti s udržaním pozornosti a s dokončením zadaných úloh. Spozorujete to najmä v činnostiach, ktoré ho nebavia. Nedotiahne ich do konca a ľahko preskočí na inú zábavnejšiu činnosť.
Ak chcete vedieť, či sa hyperaktivita skutočne týka vášho dieťaťa, nechajte ho vyšetriť u detského psychológa. Základným príznakom, ktorý sa pri vyšetrení sleduje, je sústredenie sa na jednu činnosť primerane dlhý čas vzhľadom k jeho aktuálnemu veku.
Čo môže hyperaktivitu spôsobiť?
Hyperaktivitu u detí môže spôsobiť viacero príčin:
- Charakter dieťaťa: niektoré deti majú jednoducho viac energie ako ostatné. Pokiaľ sa u dieťaťa objavujú aj pokojné okamihy, momenty sústredenia a hyperaktivita nezasahuje do plnenia bežných denných činnosti, súvisí to s jeho povahou.
- Strava a životný štýl: Nadbytok cukru, umelé prísady v strave, či nepravidelný spánok môžu dočasne spôsobiť hyperaktívne správanie.
- Emocionálne faktory a prostredie: Stres, úzkosť, výnimočné stresujúce udalosti v okolí, či nadmerná stimulácia z okolia.
- ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou): častý chronický stav s prejavmi porúch pozornosti a hyperaktivitou. Podozrenie na ADHD konzultujte s pediatrom.
V akom veku sa obvykle začne hyperaktivita u detí prejavovať?
Prvé známky hyperaktivity, najmä ak sú spojené so syndrómom ADHD, dokáže odborník spozorovať už u bábätka. Tieto bábätká bývajú viac precitlivené a hyperaktivita zasahuje aj do ich spánku. Ich rodičia sa často sťažujú, že málo spia.
Jasnejšie prejavy hyperaktivity však bývajú badateľné u detí predškolského a školského veku. Udáva sa síce najmä rozmedzie 3 až 6 rokov, ale ťažkosti so zapojením sa do plnenia úloh sú typické hlavne po nástupe do prvého ročníka školy. Ak sa s dieťaťom nepracuje správne, komplikuje to školské povinnosti a znižuje úspešnosť v škole, čo môže viesť k frustrácii a zhoršeniu sebavedomia.
Hyperaktivita s ADHD býva bežnejšia u chlapcov, u dievčat nemusia byť prejavy tak nápadné.
Ako rozlíšiť, či je dieťa naozaj hyperaktívne, alebo iba neposedné?
Aj keď veľa detí je prirodzene aktívnych, neposedných a je to súčasťou ich povahy, o hyperaktivite hovoríme až v situácii, keď tieto vlastnosti znemožňujú schopnosť vykonávať normálne denné činnosti doma, v škole, či v kolektíve.
K normálnym prejavom ešte patrí, ak je dieťa neposedné a impulzívne iba v niektorých obdobiach a v iných dokáže byť pokojné. Malo by sa vedieť upokojiť po odpočinku a postupne s vekom by sa jeho pozornosť mala zlepšovať. Ak to tak nie je, spozornite.
Aké sú príznaky hyperaktivity u detí?
Hyperaktivitu odborníci spájajú s tromi základnými skupinami príznakov:
- Nadmerná fyzická aktivita: Dieťa je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste. Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať. V puberte to prechádza do netrpezlivosti. Nie je výnimkou, že dieťa sa javí nepokojné dokonca aj v spánku.
- Impulzivita: Dieťa koná bez rozmýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť. Očakáva, že všetko bude realizované okamžite, nedokáže počkať, či odoprieť si okamžitú odmenu. Často vyrušuje konverzáciu, výuku učiteľa, nastolené aktivity, na učiteľove otázky odpovedá unáhlene a niekedy mimo tému. Často kladie otázky, ktoré nesúvisia s aktuálne preberanou témou.
- Nepozornosť: Pre dieťa s hyperaktivitou býva bežné, že preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy. Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca. Veľmi často robí chyby z nepozornosti, požiadavky prepočuje, zabúda na inštrukcie a treba mu ich opakovať. Zabúda na bežné povinnosti, má ťažkosti s organizovaním, plánovaním, či dokončením práce.
Aké sú ďalšie príznaky ADHD?
Pri ADHD sú vyššie spomínané príznaky prítomné často a zasahujú do všetkých oblastí života: školy, priateľských stretnutí, domácich povinností, či komunikácie. Ich intenzita sa však môže jemne meniť v závislosti od typu ADHD. U niektorých detí môžu prevládať príznaky neposednosti, u iných impulzivity, či poruchy pozornosti.
ADHD však zasahuje do života komplexne. Odchýlky môžete sledovať aj v týchto oblastiach:
- Spánok: deti s ADHD majú ťažkosti so spánkom, zaspaním, častým nočným budením, či udržiavaním spánkového režimu.
- Stravovanie: deti nedokážu obsedieť ani pri jedle, často od jedla vstávajú, veľa pri tom rozprávajú, sú citlivé na skúšanie nových vecí, na farbu alebo konzistenciu jedla. Impulzivita ich môže viesť k nadmernému vyhľadávaniu sladkého, no na druhej strane kvôli nepozornosti nemusia stihnúť zjesť jedlo načas.
- Emócie: ADHD býva spojené aj s častými zmenami nálad, prehnanou citlivosťou a nezvládaním pocitov frustrácie.
Ako sa ADHD diagnostikuje?
Diagnózu ADHD musí stanoviť odborník na základe odborného vyšetrenia. Ak máte podozrenie, informujte sa u pediatra vášho dieťaťa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy. ADHD síce súčasná medicína nedokáže vyliečiť, ale môžete ju vhodnými opatreniami dobre korigovať.
V akých smeroch môže ADHD ovplyvniť život dieťaťa?
ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva. Práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac.
ADHD môže negatívne ovplyvniť tieto oblasti života:
- Škola a vzdelávanie: nepozornosť, ťažkosti s dokončením zadanej úlohy, impulzivita pri odpovediach a konaní môžu nepriaznivo zasiahnuť do úspechov v škole. Učiteľ by preto mal byť o ADHD informovaný včas.
- Vzťahy: netrpezlivosť pri komunikácii, nepozornosť, neodpovedanie na otázky, emotívnosť a ťažkosti so zvládaním frustrácie môžu zasiahnuť do vzťahov dieťaťa s učiteľmi, rodičmi, súrodencami, či priateľmi.
- Mentálne zdravie: nepochopenie dieťaťa s ADHD vedie k jeho frustrácii, smútku, častému kritizovaniu, či ťažkostiam so zvládaním emócií.
- Rodinný život: pokiaľ rodičia nepochopia špecifiká dieťaťa s ADHD, môže to nepriaznivo zasahovať do rodinných vzťahov, organizovania rodinného života, domácich povinností a podceňovania dieťaťa.
Ako sa správať k deťom s diagnózou ADHD?
Deti s ADHD potrebujú správne vedenie a cibrenie špecifických zručností, aby dokázali zvládať život bez ťažkostí. Pomôcť mu môžete zavedením týchto opatrení:
- Pravidelný režim a spánok: Dieťa potrebuje rutinu, pravidelné stravovanie, jasný denný plán a najmä dostatok spánku.
- Rutiny: Nakoľko deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk. Pre hladký rodinný život preto pomôže, ak dieťa bude mať stanované, aké úlohy a činnosti potrebuje urobiť ráno, v škole, po príchode zo školy, ako vykonávať domáce úlohy, či aký je vhodný večerný rituál.
- Fyzická aktivita: Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu. Nájdite mu športovú aktivitu, ktorá ho bude baviť a môže ju robiť každý deň.
- Zavedenie pochvál: Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené. Aby sme sa vyhli ťažkostiam so sebavedomím, či nepriaznivému vnímaniu seba samého, pomôže, ak budeme dieťa vhodne chváliť a podporovať.
- Pochopenie a akceptovanie chýb: Dieťa s ADHD nebude vždy jednať podľa očakávaní. Pomôžeme mu, ak budete na jeho chyby a prešľapy pozerať s pochopením a s citom ich opakovane usmerňovať.
- Zvládanie emócií: deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou. Naučte ich rozpoznať jednotlivé emócie a pracovať s nimi.
- Podpora učenia: Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie. Mnohým deťom s ADHD pomáha pri úlohách nerušené, tiché prostredie, pri ktorom sa vedia sústrediť najlepšie.
- Jasné, stručné inštrukcie: deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí. Naučte aj vaše dieťa, rozdeľovať úlohy na úseky a spracovávať ich postupne.
- Vyhľadajte pomoc: Či už sa zapojíte do skupiny rodičov detí s ADHD, alebo vyhľadáte odborníka, aktívne sa snažte dieťaťu odborne pomôcť. Existujú odporúčania a možné postupy, ktoré stojí za to vyskúšať. Vyhľadajte ich a overte, ktoré z nich sedia vášmu dieťaťu.
ADHD síce bude súčasťou života vášho dieťaťa, ale nemusí to znamenať, že sa mu nebude dariť. Vyžaduje si to len trochu iný prístup. Vyskúšajte rôzne možnosti a čoskoro zistíte, čo vašej rodine funguje a čo nie.
A nezabúdajte, je to len časť jeho osobnosti, ktorá má aj pozitívne zložky. ADHD zvykne byť spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou, dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť.